3. kapitola
O pár minút prišla polícia. Emma videla len tú kopu susedov, čo stáli okolo, a policajtov, ktorý niesli Elizhabetino telo do dodávky. Pani Rollingová sa stále otriasala vzlykmi, ale už toľko neplakala. Emma ju viedla do svojho domu, ešte stále s rokou na jej pleci. Keď tam došli, posadila ju do najmäkšieho kresla, čo mala. Skočila do kuchyne a urobila jej šálku silného čaju. Dala jej ho do ruky so slovami:
"Na, vypite to. Pomôže sa vyrovnať zo smútkom."
Popri tom, ako pila, Emma jej hovorila o svojej dcére. Aká bola, koľko mala rokov, ako zomrela. Potom, ako sa pani Rollingová trochu ukľudnila, s červenými očami jej reprezentovala svoju dcéru. Potom sa trochu rozprávali o sebe, a Emma zistila, že sa volá Ariola. S Emmou boli rovesníčky, aj keď Ariola teraz vyzerala oveľa staršie. Keď sa rozlúčili, znovu sa rozplakala.
Pár minút po odchode si Emma sľúbila, že chytí jej vraha - nech to bol ktokoľvek.
O hodinu neskôr sa Emma vybrala na prechádzku. Išla len tam, kam ju nohy zaviedli. Neskôr s prekvapením zistila, že je na miestnom cintoríne. Zamyslene sa vybrala k hrobu svojej dcéry. Naklonila sa k náhrobku, na ktorom bolo napísané:
Michaela Mursová, 5. 6. 1995 - 5. 6. 2011
Vložila si hlavu do dlaní a potichu vzlykla. Ale jej pozornosti neušlo, že náhrobný kameň je trochu popraskaný. Prekvapene naň pozrela a potom sa pozrela na hrob. Bieli mramor bol takmer na každom mieste popraskaný. Našla maličkú dierku a pozrela sa tam. Videla, že urna bola otvorená. A tam... A tam... Emma Vyskočila na rovné nohy zakričala. V urne sedela jej dcéra a pozerala sa na ňu prázdnym pohľadom.