1. kapitola
Bola noc. Elizhabet Rolling bola unavená, ale vedela, že sa musí učiť. Bol záverečný test pred skúškami, a keď chcela ísť na vysnívanú strednú školu, musela ich zvládnuť na 100 percent. Biflila sa na biológiu, pretože to bude hneď prvá hodina. Usínala nad učebnicou, a rozmýšľala nad hadmi. Plietli sa jej názvy - nevedela ani, či užovka je, alebo nie je jedovatá... Nevedela, či...
Zobudila sa na to, že si buchla hlavu o hranu stola. Na čele jej začala trochu kvapkať krv, a nepekne zanadávala. Krvou si pokvapkala svoje najobľúbenejšie šaty. Išla do kúpelne, ktorá bola veľmi blízko jej izby, prakticky vzaté v jej izbe, a pustila si na čelo ľadovú vodu. Keď jej aspoň trochu prestala tiecť krv, išla dolu do kuchyne a chystala si urobiť sandwich. Rozmýšľala, o koľko minút bude nový deň, o koľko minút bude mať 16 rokov... Zasvietila svetlo a pohľad jej zaletel na hodinky pripevnené na kuchynskú linku. Bola hodina po polnoci, čo znamenalo, že má narodeniny. Teraz v štáte USA si mohla urobiť pokojne aj vodičák. Išla k chladničke a vytiahla paradajky, syr a šunku. Keď si ich kládla na linku, videla, že je tam malí balíček a podišla k nemu. Na obálke bola napísané Venované Elizhabet Rolling, USA. Rýchlo otvárala balíček a ani si nevšimla výrazný červený nápis Vrátiť adresátovy.
Boli tam nádherné náušnice. Zelené, v tvare kruhu. Rýchlo išla do izby si ich vyskúšať, a ani nedokončila sandwich.
Postavila sa pred zrkadlo a nemotorne si ich dala na uši. Hneď, ako si ich nasadila na uši, začala sa dusiť. Nevedela prečo. Dochádzal jej kyslík... nevládala robiť nič... nie... toto sa nesmie stať, myslela si v duchu. Ale bolo také krásne sa poddať tomu pocitu... A Elizhabet Rolling už nepatrila na svoje šestnáste narodeniny medzi živých.