Vitajte v Rokforte!

9. kapitola - V cele
Sedela som tam v chlade, a premietala som si veci z posledných 2 hodín. Tak rada by som si spomínala na súboj storočia! Ale, žiaľ, nemôžem. Strhla sa menšia bitka, pri čom som zrazila k zemi každého okrem dvoch, ktorý ma nasilu spútali. Pravdu povediac, keď sa nedívali, strhla som si putá (a šlo to podozrivo ľahko), a ozval sa divný, pridusený zvuk, a putá sa mi spojili. Navyše ma nespustili z očí, a jeden, ktorému som urobila nepekný monokel, ma neustále kopal do nôh. Chodili sme dobrú pol hodinu (teda, ja som skackala, keďže som mala aj na nohách puto), a keď už to vyzeralo, že sme pri cieli, dali mi na oči šatku, a skackala som ďalšiu štvrť hodinu. Keď sme dorazili k cieľu, strhli mi z očí šatku a hodili do cely.
Keďže som nemala čo robiť, rozmýšľala som o matke - Nyx. Ktovie, možno som po nej zdedila moc, možno nie... A kto bol môj otec? Kto bol ten muž, ktorý očaril bohyňu noci? A... čo keď je to boh? A čo keď...
Ani som si nestihla položiť otázku, keď do dverí nakukol jeden vlkolak (spoznala som v ňom toho z monoklom) a povedal:
"Odd chce s tebou hovoriť." Mal mäkký, ale nebezpečný hlas.
"Odd?" spýtala som sa, ale už nepočúval. Zavrel za sebou dvere od cely.
"Pohni si!" vyštekol, keď som sa nehýbala.
"Nepohnem, ak mi nepoviete kto je Odd," prehlásila som povýšenecky, načo sa on iba uchechtol.
"Veď uvidíš... A dúfam, že to je to posledné, čo uvidíš..." mrmlal si, skôr sám pre seba ako pre mňa.
Prevrátila som oči, ale vstala som. Možno tam budú mať jedlo, pristihla som sa pri myšlienke, a sama pre seba som sa uškrnula.