8. kapitola - Výmena
Nie, toto nemohla byť skutočnosť. Určite to bol len sen... Ale nie sen. Nočná mora. Horor. Masaker...
Ale vedela som, že to nie je ani jedno z toho. Niečo také by som si nemohla vymyslieť, nie som toho schopná...
Ale aj vy by ste uvítali možnosť bujarej predstavivosti pred pravdou... Veď dnes som sa, dá sa to tak povedať, vyliečila z choroby, a stala sa upírkou. Stretla som Michaela (aj keď neviem, či je to dobré, alebo zlé). Zistila som, že moja matka nie je moja matka. A - ako by mi to ešte nestačilo - mojou biologickou matkou nie je nik iný ako bohyňa upírov, čiže moja bohyňa Nyx.
Dnes som už nebola schopná prijímať nijaké ďalšie novinky. Dnes my to už všetko stačilo.
Zvedavo som si prezrela matku (alebo tú ženu, ktorou som 14 rokov nazývala matkou) a hádala, kto to je. Možno že to je náhradná matka? Alebo to je... teta z otcovej strany...Neviem. Ale momentálne mi to bolo dosť jedno.
Cítila som na krku Michaelov zničený pohľad, ale nevšímala som si ho.
Predstúpila som pred tých... tvorov, pomaly som si ich prezerala, a potom som povedala:
"Ak s vami pôjdem, pustíte ich?"
"Hej..." povedal ten, čo stál pri mne najbližšie.
"A chcem sa spýtať ešte na niečo..."
"Čo?" spýtal sa nevrlo.
"Kto, alebo presnejšie povedané, čo ste?" Všimla som si, ako sa jeden pomrvil.
"Vlkolaci." povedal prosto.
"Čarovali ste."
"A...?"
"Vlkolaci nevedia čarovať."
"A na to si ako prišla?"
"Čítala som to v..." zaváhala som. "Jednej knihe."
"Do toho ťa nič, či vieme, alebo nevieme čarovať. A teraz..." uškrnul sa, "Bôžik, poď sem, a my ich pustíme."
Zaváhala som, ale nie zo strachu. Ani neviem prečo...
Ale vykročila som k nim, a cítila som, ako mi Smrť začína dýchať na krk...