3. kapitola - Obrad
Michael vylial trochu svojej krvi do pohára (musel sa uhryznúť do predlaktia) a ponúkol sa, že mi so svojimi zubami (upíri majú silné zuby) prereže kožu. Skoro som naňho zjačala, že to urobím sama, ale ovládla som sa. Namiesto toho som mu povedala, že mám niekde v taške nožík - viete, no, pre prípad núdze. Chvíľu som ho hľadala, no potom ma napadlo, že som si ho dnes nebrala. Učitelia mali kontrolovať tašky, lebo minule sa našli v škole nepovolené veci, ale (ako inak?) nekontrolovali tašky. Napadlo ma, že si skúsim sama zahryznúť do predlaktia, ale hneď som ten nápad zamietla. Poočku som pozrela na Michaela. S pobaveným výrazom ma sledoval, ale keď videl, ako naňho hľadím, tváril sa, že celý čas sa sústreďuje na obrad, hoci z tváre mu neschádzal úškrn. Trochu som sa poprehrabovala v taške a našla tam spinku na papier. Trochu som sa ju pokúšala zaostriť so strúhadlom a išla som k Michaelovi. Nad pohárom som zdvihla ruku a zavrela oči, dúfajúc že ma to nebude veľmi bolieť. Zhlboka som sa nadýchla a rýchlim pohybom som si pichla do miesta na predlaktí. Veľmi to (vďaka bohom) neštípalo. Teda, nebála som sa bolesti, ale... ja neviem. Som zo všetkých vecí trochu zmätená. Je to zvláštny pocit byť tu s upírom. S upírom, ktorý ma o chvíľu zasvätí...
Krv mi dlho netiekla. Vytieklo len pár kvapiek krvi a to bohato stačilo. Krv sa zmiešala a vytvorila zvláštnu fialovú farbu. Videla som ako Michael sleduje moju krv s veľkým záujmom. Vlastne sa nedá povedať, že so záujmom. On sa na ňu díval priam túžobne. Nozdry a oči sa mu rozšírili. Keď ucítil, že sa naňho dívam, trošku zružovel a odvrátil pohľad - ale stále mu to bolo vidieť na očiach.
Neskôr som zistila, že upírska krv je pre človeka jedovatá, No keď je zmiešaná s krvou človeka, vznikne elixír na premenu upíra. Ten elixír nemôže zobrať upír - otrávil by sa. Nikto nevie prečo, ale je to tak. Je to čudné, ale je to tak.
Vypila som ten elixír. Neviem čo sa stalo potom - ja som videla už len tmu, nekonečnú tmu...